Symetrial SK - Obcianske zdruzenie

3. Čo sa udialo v roku 1998

(z pohľadu pozemských udalostí)

Spísané povolaným človekom rok po udalostiach v roku 1998 v nadväznosti na poslanie Natalie de Lemeny Makedonovej, autorky knihy Večné zákony.

Svanhilda ohlasovala narodenie Imanuela v dejinne najdôležitejšom roku 1998. Presným termínom bol mesiac november. Na túto udalosť bola pripravovaná postupne a teda aj informácie o narodení Imanuela mali určitú postupnosť.

Duchovné narodenie Slovom do národa

Počas písania svojej prvej knihy, presne v deň svojich narodenín (17. 7. 1997), bola Svanhilda čiastočne presvetlená lúčom Imanuelovej bezbytostnej podstaty. Tak došlo „k prežiareniu“ jej krvi a k vytvoreniu rovnorodého mostu medzi ňou a Imanuelom, na základe ktorého potom prijímala vnuknutia a informácie. Svanhilda vo svojich knihách napísala, že vtedy sa stala Imanuelovou manželkou. Onen dej zároveň vyjadruje čas, kedy prekonala Luciferov vplyv a mohla napísať o narodení dieťaťa. Vydaním jej knihy sa teda Imanuel duchovne narodil, bol vliaty Slovom do národa.

Narodenie a zhmotnenie Imanuela

Toto duchovné narodenie bolo prvotným impulzom, ktorý po úspechu jej knihy mal aj pokračovanie. Počas písania druhej knihy došlo k ďalšiemu upevneniu spojenia s Imanuelom a to k počatiu nad jemnohmotnosťou v marci 13. 3. 1998 (viď astrologické súvislosti). Cieľ tohto jemnohmotného tehotenstva vysvetľuje v pokračovaní druhého dielu knihy Večné zákony.

Keďže úlohou Imanuela je bojovať priamo s Luciferom, je nutné, aby mal telo rovnakej substancie ako jeho protivník. Iba v takomto boji môže po ňom prevziať jeho úlohu – duchovne bdieť nad ľudstvom. Zámerom jemnohmotného tehotenstva teda nebol klasický pôrod v nemocnici, ale sformovanie jemnohmotnej nádoby pre Imanuela. Samotná matka však nemala presne vedieť ako pôrod prebehne, aby neboli dopredu odhalené všetky plány. Tým, že ohlasovala narodenie v hmotnosti, pripútala pozornosť hlavného protivníka, ktorý zmobilizoval väčšinu svojich síl na boj v hmotnosti. Pri pozemskom odchode Svanhildy tak utŕžil nespočetné rany a oslabenie.

V prípade, ak by ľudia poskytli dostatok hmotnej ochrany pre prejavenie sa Boha na Zemi, mohli by zažiť zhmotnenie sa dieťaťa a to prostredníctvom žiarenia krvi jeho pozemskej matky.

Podobne ako pri samotnej inkarnácii musí byť vytvorený most vyžarovaním krvi matky, tento zákon platí aj pri zhmotňovaní.

Tehotenstvo bolo po celý čas svojho trvania hmotne nezistiteľné, čo je logické, pretože dieťa sa v jej lone biologicky nevyvíjalo. Až v určený čas sa malo za pomoci vyžarovania Svanhildinej krvi naplno zhmotniť do stavu jemnej hrubohmotnosti. Svanhilda bola v tomto prípade ako „médium“ a cez jej vyžarovanie krvi sa dieťa malo prejaviť v pozemsky viditeľnej podobe, nemalo sa však riadne inkarnovať (ako upozornila vo VZ 3, dieťa sa jej nenarodí za pomoci praduchovných nádob).

Dieťa malo byť iné ako ostatné, malo žiariť – čo je v tomto prípade prirodzené, pretože žiarivé by bolo už len preto, že by malo telo jemnejšej hmotnej substancie ako my, pozemskí ľudia. Všetky zhmotnené bytosti žiaria, nie je to žiaden zázrak, ale celkom prirodzená skutočnosť.

V čase vyvrcholenia jemnohmotného tehotenstva však už tlak temných myšlienkových zhlukov v silnel. Nedostatok podpory pomocníkov z jej okolia, ktorých viera padala každým dňom spôsobili, že musela doslova ako štvanec utekať pred jemnohmotnými útokmi neprajníkov a konkrétne na ňu zameraných mágov. Nikto ani z jej blízkych nemal vedieť, kde presne sa nachádza, až do doby, kedy sa Imanuel pozemsky prejaví (zhmotní).

Dôležitý dátum 28. november predstavoval deň, kedy viaceré ženy z jej okolia pociťovali silné “pôrodné” bolesti. Niektorí ľudia v tento deň svojím jemnohmotným zrakom videli žiarivé dieťa. Svanhilda bola v tento deň vystavená obzvlášť silnému útoku, ktorý musela od svojich nepriateľov znášať. Havária v aute, pri ktorej zahynula, bolo už len vyvrcholenie celého diania, ktoré malo presne stanovený čas odpočítaný od začiatku jej jemnohmotného tehotenstva.

4. december 1998 sa stal teda dátumom ukončenia jej pozemského pôsobenia.

Smrť Svanhildy bola dlhý čas na verejnosti považovaná za Božiu odplatu za jej “rúhanie sa”. Temno sa kŕčovite bránilo tomuto ohromnému splneniu, pretože veľmi dobre vedelo, že zhmotnením Imanuela by padol celý doterajší materialistický systém. Osudová cesta ľudstva sa musí uberať takými cestami, ktoré sú určované chcením a myslením najsilnejšej a najvplyvnejšej časti spoločnosti.

Po svete chodí množstvo falošných prorokov, prečo nie sú aj oni takto potrestaní? Otázka znie, prečo Svanhilda zomrela v čase, keď ohlasovala narodenie Boha na Zemi? Nikto z novinárov vo svojom článku nespomenul počudovanie vyšetrujúcich policajtov nad okolnosťami havárie. Auto, v ktorom sedela pani Natália nesledovalo ponárazovú dráhu podľa bežných fyzikálnych zákonov. Jej únos bol totiž zhora riadený. Dôkazom bol aj spôsob havárie. S ľahkými zraneniami prežili všetci, iba ona musela odísť. Ani jeden z novinárov nevypočul výpovede šoférov áut. Ich svedectvo jednoznačne hovorilo o silnom jemnohmotnom útoku na ich vedomie. Snahou novinárov bolo iba ohováranie a mediálna protikampaň, ktorá sa rozpútala po jej náhlom odchode.

Napriek úsiliu temna zmariť poslanie Svanhildy sa jej vplyv nepodarilo odstrániť. Jej pôsobením na Zemi pred veľkou očistou sa sformovalo a naďalej formuje jej duchovné potomstvo, zložené so všetkých tých, ktorí v jej poslanie uverili a sú o ňom presvedčení. Nechajme teda hovoriť samotné udalosti sprevádzajúce očistu a premenu Zeme. Podľa jej slov, “nech by sa so mnou a s Imanuelom stalo čokoľvek, budeme po očiste navrátení na Zem.”