Symetrial SK - Obcianske zdruzenie

1. Prijaté zo Svetla dňa 10.2.2018

Videl som ako ma obkolesilo sedem vznešených bytostí, strážcov, ktorí svojou svetlou energiou a rukami rozprestretými nado mnou vytvárali ochranný štít pred vplyvmi, ktoré by sa pokúšali toto sprostredkovanie narušiť.

O malú chvíľu sa predo mnou objavil obraz pani Natálie - Svanhildy. Videl som ju pokojne stáť a z jej lona vychádzalo žiarivé svetlo. Vedel som, že je to malé dieťatko - Imanuel, ktoré sa jej malo práve narodiť.

Avšak vzápätí som spozoroval zhluk šedo-čiernej hmoty, ktorá v podobe víru prudkou rýchlosťou krúžila okolo pani Natálie - Svanhildy v odstupe asi jedného metra. Z tejto temnej hmoty vystupovali siluety nepekných bytostí ako aj negatívne energetické pôsobenie zo strany cirkvi. Agresívne sa pokúšali dostať do blízkosti pani Natálie - Svanhildy a ublížiť jej i dieťaťu.

Obaja však boli chránení žiarivým energetickým lúčom prichádzajúcim zhora. Videl som ako boli celí ponorení vo svetelnom stĺpe, ku ktorému sa nemohlo priblížiť nič nečisté, lebo by zhorelo. Vzápätí som spozoroval ako malé dieťatko v podobe žiarivého svetla stúpalo v energetickom lúči smerom hore, kde si ho prevzali štyri vznešené bytosti pod svoju ochranu. Držali ho vo svojom náručí a usmievali sa nad práve narodeným maličkým chlapčekom - Imanuelom.

Odhalil sa predo mnou ďalší obraz. Videl som ako dve vozidlá do seba čelne narazili a jedno z nich, v ktorom sa viezla pani Natália - Svanhilda, matka malého Imanuela, bolo odrazené do strany. Vzápätí sa nad ním zjavila vesmírna loď, z ktorej vychádzal energetický lúč dopadajúci dolu na vozidlo. Videl som ako pani Natália – Svanhilda stála vo svojom jemnohmotnom tele vo vnútri lúča a bola postupne vyťahovaná smerom nahor do lode. Všimol som si jej tvár, bola zjavne zmätená z toho, čo sa s ňou práve udialo. Avšak o chvíľu sa ocitla na palube lode, kde ju už očakávali štyri vznešené bytosti, od ktorých si prevzala svoje dieťatko - Imanuela. Tvár sa jej rozžiarila a radosť naplnila celú jej bytosť. Odrazu sa ocitla vo veľkom priestore, akoby v chráme, s vysokým stĺporadím siahajúcim až ku klenbovému stropu. Kráčala s dieťatkom v náručí smerom k vzdialenému oltáru. Po oboch stranách ich v hojnom zástupe s prejavom úcty a vďaky vítali vznešené bytosti. Pred oltárom ich už očakával Duch Pravdy – Abdrushin, otec malého Imanuela. Svanhilda sa postavila po jeho boku a spoločne držali chlapčeka vo svojom náručí. Na tvári sa im zračil úsmev z radosti nad malým Imanuelom.

Po chvíli ich zaplavilo svetlo prechádzajúce cez kupolu chrámu vysoko nad oltárom. Lúč svetla dopadajúci na malého chlapčeka mu dodal ešte väčšiu žiaru, ktorá osvetlila okolitý priestor. Videl som ako je dieťatko v tomto lúči postupne vyzdvihované nahor až do božského Hradu Grálu, kde si ho prevzali kráľ Imanuel a prakráľovná Elizabeth. Držali ho v náručí podobne ako Abdrushin a Svanhilda, pokým bol ešte s nimi. Radosť zaplavila celé okolie Hradu.

Po krátkom čase mi napadlo spýtať sa, čo sa stalo s malým Imanuelom s odstupom času, kde sa nachádza po toľkých rokoch od svojho narodenia. Hneď na to som uvidel mladíka s plavými, mierne vlnitými vlasmi, ktoré mu siahali po ramená, stojaceho pri kráľovi Imanuelovi a prakráľovnej Elizabeth. Pripravený k boju držal v ruke dlhý meč, odhodlaný postaviť sa voči nepriateľovi.

Potom sa objavil lúč svetla zostupujúci dolu do chrámu, v ktorom pôsobili Duch Pravdy – Abdrushin a Svanhilda. Vytvorilo sa to isté energetické prepojenie, ktorým sa uskutočnilo vyzdvihnutie Imanuela, vtedy ešte ako malého dieťatka, do božského Hradu Grálu. Videl som ako mladík pomaly zostupuje v lúči svetla dolu do nížin, až k hranici jemnohmotnosti, kde ho už s radosťou očakávali.

Pýtal som sa ďalej na priebeh veľkej očisty, ako a kedy nastane začiatok jej vyvrcholenia. Premietlo sa mi iba niekoľko obrazov prebiehajúcich katastrof na Zemi. Videl som veľký kus pevniny, ktorý sa odlomil a prepadol do oceánu. Týkalo sa to štátu Kalifornia v západnej časti Spojených štátov. Inú časť pevniny na severe Európy, na území Veľkej Británie zaplavila voda. Vnímal som výbuchy sopiek, zemetrasenia a zdesené tváre ľudí. Spýtal som sa, kedy toto všetko nastane. Následne sa mi objavila tvár Abdrushina niekoľkokrát opakujúc slová:

Pripravte sa! Pripravte sa! Pripravte sa! ...

I naďalej mi bolo dovolené zostať v stave prijímania, tak som sa spýtal na knihu Večné zákony a jej šírenie.

Následne sa predo mnou zjavila kniha pani Natálie - Svanhildy v jej najnovšej podobe. Vznášala sa v tmavom priestore a svietila ako hviezda na nebi. Odrazu sa otočila na východ a naklonila smerom dolu. Počas otáčania sa otvorilo jej vnútro, z ktorého vytryskli žiarivé lúče svetla, dopadajúce na územie Ruska a okolitých krajín. Videl som ako sa postupne rozsvecujú malé svetielka, jedno za druhým, po celom území. Boli to ľudia, ktorí doposiaľ duchovne spali a kniha prebudila ich ducha k životu.

Ďalej som videl ako sa kniha pomaly otáča smerom na západ a vrhá svoje žiarivé lúče na územie Slovenska a Európy. Vzápätí sa vedľa nej objavila iná kniha, ešte žiarivejšia. Bolo to dielo Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu od Abdrushina. Aj táto kniha sa úplne roztvorila a z jej vnútra vytryskla ešte silnejšia žiara v podobe bieleho svetla, ktoré zákonom príťažlivosti priťahovalo k sebe knihu Večné zákony, až pokým nesplynuli v jedno. Napokon som videl vznášať sa iba Abdrushinove dielo, ktoré vo svojej plnej sile vrhalo žiarivé lúče na Európu a postupným otáčaním aj na celú Zem.