Symetrial SK - Obcianske zdruzenie

4. Prijaté zo Svetla dňa 25.12.2018

Po chvíli uvoľnenia a otvorenia sa k prijímaniu som sa ocitol v nižšej úrovni astrálu, kde prebývajú duše ľudí po smrti. Všade v okolí bola tma, len zo mňa vychádzalo žiarivé svetlo. Stále silnelo až napokon vytvorilo energetické pole dynamicky rotujúce okolo mňa. Lúče vychádzajúce z môjho vnútra postupne osvetlili okolie. Pozoroval som, ako sa z hĺbky tmavého priestoru postupne vynárali postavy ľudských duší vystierajúc obe ruky smerom ku mne. Z každej strany ich prichádzalo veľké množstvo v hustých zástupoch. Precítil som ich naliehavé prosby, čo okamžite vo mne vyvolalo súcit nad ich utrpením. V pokore a úcte som poprosil Boha o pomoc a rozprestrel ruky smerom k prosiacemu davu. Srdce sa mi rozžiarilo ešte viacej a záplava svetla vychádzajúceho z neho naplnila láskou zblúdilé duše. Spýtal som sa, že ako by som mohol pomáhať aj ľuďom v hrubohmotnom svete, kde žijem a pôsobím vo svojom tele. Hneď nato sa mi ukázali obrazy tvárí blízkych ľudí, ktorých poznám s prichádzajúcimi slovami:

„Buď príkladom a stoj pevne vo svojom presvedčení. Tak im môžeš pomáhať“

Vzápätí zhora zostúpil stĺp bieleho svetla, ktorý osvetlil zem hneď vedľa mňa. Vychádzal z veľkej vesmírnej lode oválneho tvaru. Vstúpil som do stredu lúča a nechal sa vyzdvihovať smerom nahor do lode. Keď som sa ocitol v jej vnútri, všade navôkol sa rozliehalo modrasté svetlo. O malú chvíľu som pred sebou zbadal schody so zábradlím smerujúcich nahor k akýmsi dverám. Vykročil som vpred a pomaly vystupoval smerom k nim. Tie sa vzápätí otvorili a ja som bol zasiahnutý prúdom bieleho svetla vychádzajúceho z priestoru za dverami. Vošiel som dnu. Pod pôsobením sily svetla som klesol na kolená a zotrval v tomto stave, až kým sa okolie stalo pre mňa vnímateľným a mohol som rozoznávať veľkú sálu so stĺporadím. V nej som sa nedávno už niekoľkokrát ocitol. Zo vzdialenej prednej časti sály vychádzali ku mne biele lúče svetla veľkej intenzity. Kráčal som vpred v ústrety tomu miestu. Ako som sa približoval k zdroju, rozpoznal som mladého Imanuela stojaceho na vyvýšenom pódiu, ku ktorému viedli stupne schodov. Pokľakol som a uklonil sa mu. Vzápätí som vstal a vystúpil bližšie k nemu. Chvíľu sme len tak stáli v záplave bieleho svetla vychádzajúceho z Imanuela.

Znova ma zasiahol lúč svetla prichádzajúci zhora, ktorým som bol vyzdvihnutý vyššie až do hradu Grálu, kde ma už očakávali kráľ Imanuel a jeho manželka. Tešili sa z mojej prítomnosti a ja tiež, že som smel byť s nimi, i keď len na malú chvíľu. Len nakrátko som stihol upriamiť svoj pohľad na strážcov Grálu a potom na samotnú nádobu Grálu, keď som začul Imanuelove slová, že sa musím vrátiť, že ma potrebujú. V tom momente som už zostupoval rovnakým lúčom svetla naspäť k mladému Imanuelovi do hradu nad jemnohmotnosťou.

Stál som znova pred ním a spýtal sa ho, ako mám pomáhať ľuďom, akým spôsobom mám šíriť Božie Slovo a dôležité informácie pre ľudstvo.

Po chvíli mi odpovedal:

„Pomáhaj a dávaj tým, ktorí o to žiadajú.“

„Nedávaj tam, kde nemajú záujem a nežiadajú, inak by si konal proti zákonom.“

„Nechaj každého ísť svojou vlastnou cestou. Nech sa každý sám rozhodne.“

Imanuel pokračoval ďalej:

„Som už blízko, očakávajte ráznu zmenu.“

Po chvíli sa po našom boku odostrela akoby opona a pred nami sa zjavil obraz Zeme obklopenej rozsiahlym vesmírom. Videl som obrovskú kométu preletieť popri Zemi, ktorá sa pod jej vplyvom pôsobenia zmenila na žeravú guľu. Celá horela. Odrazu sa počnúc od severného až k južnému pólu po celom jej povrchu začala oddeľovať hrubá vrstva. Pripomínalo to také škvrčanie, syčanie, počas ktorého sa tvrdá hmota menila na prach a ten bol postupne vsakovaný do obrovského lievika vznášajúceho sa neďaleko južnej časti Zeme.

Spýtal som sa na ľudí, čo sa s nimi stane. Vtom som zbadal ľudské duše v podobe svetielok ako opúšťajú Zem. Taktiež som vnímal spolu s prachom odchádzať do rozkladu aj šedé duše temných, odsúdených k zániku. Spýtal som sa na svetlé duše, že kam smerujú, čo sa s nimi stane. Hneď nato mi bol ukázaný obraz veľkého množstva vesmírnych lodí. Každá z duší bola vzatá na palubu a odvezená mimo Zeme. Bolo mi povedané, že každý bude prevezený tam, kam patrí.

Po zbavení sa znečistenej vrstvy zostala Zem obnažená a vznášala sa predo mnou v celej svojej nádhere. Krásne svietila v bledomodro-bielych farbách a bola omnoho jemnejšia. Videl som ako bola zasahovaná energetickými vlnami prichádzajúcich v sérii za sebou. Vyzeralo to akoby bola ešte dočisťovaná a nabíjaná vlnami vyšších frekvencií. Avšak po chvíli sa jej zospodu dostalo impulzu sily a ona sa veľkou rýchlosťou vymrštila smerom nahor. Letela rôznymi úrovňami až zastala v oblasti svetlých planét. Zaradila sa na obežnú dráhu ku hviezde, okolo ktorej krúžilo mnoho iných planét. Postupne sa mi obraz vzďaľoval a ja som videl celú galaxiu s viacerými slnečnými sústavami, až napokon iba hmlovinu obsahujúcu nepredstaviteľné množstvo galaxií, vznášajúcu sa v obrovskom vesmíre.

To bol posledný obraz môjho prijímania, po ktorom som precitol na pohovke a s radosťou v srdci som poďakoval za krásne prežitie.