Symetrial SK - Obcianske zdruzenie

8. Prijaté zo Svetla dňa 12.5.2019

Stál som na lúke plnej kvetov. Bol som obklopený púpavami krásne sfarbenými do žlta. Všade navôkol vládol pokoj a ticho.

Po chvíli som bol zasiahnutý stĺpom svetla a postupne vyzdvihovaný do kozmickej lode. Ocitol som sa vo veľkom priestore vstupnej haly. Hneď za tým ma stĺp svetla vyzdvihoval smerom nahor až do známej katedrály k mladému Imanuelovi. Obaja sme vykročili smerom k sebe. Imanuelove biele svetlo, ktoré z neho neustále vyžarovalo sa rozprestieralo po celom priestore. Pri spodnej časti stupňov vedúcich k vyvýšenému pódiu sme sa stretli. Poklonil som sa a podali sme si vzájomne ruky pevne zovierajúc v predlaktí. Po chvíli vzájomného privítania sa sme vystúpili hore na pódium.

Odtiaľ nás stĺp svetla premiestnil do vesmíru kde sa pred našimi zrakmi vznášala naša planéta.

Z blízkosti som pozoroval ako bola Zem intenzívne zasahovaná lúčmi žiarivého svetla. Podišli sme bližšie a mal som možnosť vidieť ako boli ľudia z týchto dávok zmätení. Mnohí nevydržali takú silu a postupne zomierali.

Po chvíli sme sa znova ocitli v stĺpe svetla a boli vyzdvihnutí až do Hradu Grálu ku kráľovi Imanuelovi a jeho manželke. Pokľakol som pred nimi a úctivo pozdravil. Oni opätovali môj pozdrav. Chvíľu sme tak stáli v záplave svetla a s radosťou si hľadeli do očí.

Potom kráľ Imanuel prehovoril:

Ľudia sa duchovne nevyvíjajú. Naplní sa to čo je napísané. Inej cesty niet.

Po týchto slovách sme s mladým Imanuelom zostupovali v stĺpe svetla dole do Hradu Grálu nad jemnohmotnosťou, kde sme sa navzájom rozlúčili. Potom som bol dopravený na lúku plnú žltých púpav kde sa toto moje prijatie zažalo.