9. Prijaté zo Svetla dňa 19.5.2019
Stál som na doširoka sa rozprestierajúcom poli s obilím. Zlatisté klasy sa mierne hojdali v slabom vánku a veselo prijímali slnečné lúče.
Zrazu sa slnko silno rozžiarilo a ja som bol celý ponorený vo svetle jeho lúčov. Po chvíli, keď žiara zoslabla ocitol som sa vo vesmírnej lodi. V nej ma zasiahlo svetlo, ktorým som bol prenesený do známeho chrámu, kde ma už očakával mladý Imanuel. Vnímal som biele svetlo, ktoré z neho vychádzalo. Pokľakol som pred stupňami a vystúpil k nemu na pódium. Pozdravili sme sa a podali si ruky na privítanie. Chvíľu sme takto stáli až kým sme stĺpom svetla neboli premiestnení do vesmíru. Zjavila sa pred nami obrovská žeravá guľa. Bolo to slnko. Videl som ako to vrelo na jeho povrchu a vychádzali z neho mohutné vlny energie. Potom sa obraz vzdialil a videl som ako tieto vlny svetelnej energie prúdia vesmírom a obaľujú našu Zem.
V tomto momente nás zasiahol stĺp svetla, ktorým sme boli postupne vyzdvihovaní hore do Hradu Grálu ku kráľovi Imanuelovi a jeho manželke. Pokľakol som pred nimi a vzájomne sme sa pozdravili.
Chvíľu sme tak stáli v záplave bieleho svetla vymieňajúc si radostné pohľady.
Potom kráľ Imanuel vážne prehovoril:
Príde k ráznej zmene. Ľudia zažijú šok. Mnohí to nezvládnu a budú zomierať.
Musí to tak byť. Je to vôľa môjho Otca.
Po týchto slovách sme sa rozlúčili a odprevadený mladým Imanuelom sme zostúpili dole do chrámu odkiaľ sme boli predtým vyzdvihnutí. Po chvíli som sa rozlúčil aj s mladým Imanuelom a vrátil sa späť na pšeničné pole, kde sa moje prijatie začalo.