6. Prijaté zo Svetla dňa 12.4.2019
Stál som na vrchole vysokej hory. Týčila sa ako mohutná skala, na niektorých miestach pokrytá snehom. Rozprestrel som ruky a zatvoril oči. Vnímal som tú ohromnú pevnú masu pod sebou a zároveň sviežosť a čistotu ovzdušia, ktoré ma obklopovalo.
Po chvíli rozjímania som sa presunul na lúku plnú drobných bielych kvetov. Pri chôdzi som sa dotýkal ich hlavičiek. Okolité hory vytvárali akoby ochrannú stenu pred nepriaznivými vplyvmi.
Zrazu som pocítil ako ma zhora zasiahol stĺp svetla. Prichádzal z vesmírnej lode nado mnou. Chvíľu som stál dotýkajúc sa kvetov, ponorený v žiare Svetla s pohľadom upriameným smerom nahor. Potom som bol pomaly vyzdvihovaný do priestoru lode, ktorý mi bol už dobre známy. I keď bola všade okolo mňa tma, vnímal som veľkosť haly vďaka modrastým svetielkam, ktoré lemovali povrch jej vnútra. Očakával som, že sa zjavia predo mnou schody s dverami ako minule ale tentokrát sa tak nestalo. Opäť ma zasiahol lúč svetla a vytiahol von z lode do nekonečného vesmíru. Vznášal som sa v tomto priestore a pozoroval Zem v celej jej nádhere. Jej farba bola svetlomodrá a jasne svietila. Kúsok vedľa som spozoroval obrovský objekt. Bol väčší ako samotná Zem a energia, ktorá z neho vychádzala obaľovala celý jej povrch. Vlna za vlnou neprestajne zasahovali našu planétu.
Chcel som sa dozvedieť viac o prebiehajúcom deji. Zaujímalo ma, ako tá energia vplýva na Zem a na samotných ľudí. Ponoril som hlavu do Zeme a nechal, aby vyplnila celé jej vnútro. To, čo sa odohrávalo so Zemou som teraz vnímal vo svojej hlave.
Bola to transformácia všetkého živého i neživého až na bunkovej úrovni. Pochopil som, že dochádzalo k premene hmoty na vyššie vibrácie.